Záchrana Grécka nemá alternatívu

Takto sme to počúvali dlhý čas, najmä od nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. A keďže nebolo alternatívy, bolo úplne jedno, koľko peňazí sa do Grécka nalialo. Celkovo 240 miliárd eur (prvý …

… a druhý záchranný balíček) čo je vyše 20-tisíc eur na každého jedného Gréka. Na 20-tisíc eur robí priemerný Slovák dva roky.

Záchrana Grécka má alternatívu

Angela Merkelová a spolu s ňou množstvo ďalších politikov, aj slovenských, by tieto nezmysly rozprávali ešte dlho, keby nebolo demokracie. Demokracia, ktorá mocným nevyhovuje. V Grécku cez Vianoce prebehli tri kolá volieb prezidenta (ktorého volia poslanci parlamentu) a všetky tri boli neúspešné. V tom prípade musia byť v Grécku predčasné voľby a tie budú už o 20 dní. Najväčšie šance má Alexis Tsipras, čo je populista podobný Ficovi (namiesto vlakov zadarmo sľubuje zadarmo zdravotnú starostlivosť), no na rozdiel od neho nemá v Bruseli plné gate.

A tak zrazu má záchrana Grécka alternatívu a tou je vystúpenie Grécka z eurozóny, čo, mimochodom, hovorím vyše štyroch rokov. A teraz príde podstatná otázka pre všetkých zástancov eurovalov a záchrany eura: aký je rozdiel medzi Gréckom v roku 2010 a v roku 2014?

Je rozdiel v dlhoch? Ani náhodou. Na začiatku krízy malo Grécko celkový dlh 120 percent HDP, dnes má 175 percent. Je rozdiel v deficite? Tiež nie. V roku 2009 malo Grécko deficit 13,5 percenta, za rok 2013 malo 12,7 percenta.

Kto bude splácať dlhy Grécka?

Jediný rozdiel je v tom, kto tie dlhy bude splácať. Ak by Grécko z eurozóny vystúpilo v roku 2010, prišli by súkromné banky, najmä francúzske a nemecké, o 240 miliárd eur. Ak Grécko vystúpi v roku 2015, prídu o týchto 240 miliárd eur európski daňovníci. Práve tí, ktorých majú Angela Merkel & Co zastupovať. Inými slovami: dnes už môžu Gréci vystúpiť, lebo peniaze bánk sú zachránené.

Toto je na zaplakanie a na zaplakanie je tiež, keď vidím, ako väčšina našich politikov obhajuje eurovaly a bezpodmienečné a neodvolateľné miliardové záruky, ktoré Slovensko vystavilo. Navyše tvrdia, že euroval zachránil euro, čo môže tvrdiť len človek, ktorý netuší, čo to ten euroval vlastne je. Euro „zachránil“(úvodzovky píšem preto, že nejde o záchranu, ale o oddialenie krachu) Mário Draghi tým, že porušil európsku ústavu (programom OMT).

Takže, pokojne sa môže o pár mesiacov stať, že spojenie hlasovania o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde malo za následok nielen návrat Fica, ale aj miliardy, ktoré slovenskí daňovníci pošlú do južnej Európy. Nemusí sa to stať, ale môže. A práve preto by som za svinstvo, akým je euroval, nikdy nehlasoval.