To, čo naozaj má zmysel, je dôsledne pokračovať v triedení odpadu.
Zdroj: TASR/J. Novák
Určite už aj vy ste sa stretli s fľašou v prírode a samozrejme nie je to pekný pohľad. Prakticky pre nikoho okrem tých, ktorí tú fľašu v prírode odhodia. Čierne skládky sú ešte väčší problém.
Problém je ale aj to, že zálohovanie obalov problém s odpadom nevyrieši, iba ho za drahé peniaze zmierni. Pri čiernych skládkach je to evidentné, stačí sa na nejaké pozrieť. To, čo je tam nahádzané nie sú zďaleka len PET fľaše, je to kopec iného odpadu a ten zálohovanie nerieši. Počet voľne pohodených PET fliaš v prírode zrejme o niečo klesne, ale za akú cenu. Navyše, aj tak bude treba prírodu pravidelne čistiť, lebo aj kopec iného odpadu je odhodeného v prírode.
Aby ste mali predstavu, na Slovensku sa ročné predá asi miliarda PET fliaš. Z nich takmer dve tretiny sa vytriedi už dnes a tento podiel rastie, lebo Slovensko už roky vynakladá nemalé prostriedky na triedený zber. To sú čierne nádoby pre komunálny odpad, zelené na sklo, modré na papier a žlté na obaly (PET, Tetra, plechovky a pod.). Napríklad za mojich čias v OLO sme po Bratislave rozmiestnili vyše 1000 žltých kontajnerov.
Treba dodať, že PET (PolyEtylénTereftalát) materiál je ako druhotná surovina už dnes dobre obchodovateľný. Zo spomínanej miliardy PET fliaš, ktoré sa na Slovensku ročne predá, sa teda obrovská časť už dnes vytriedi a ďalšia veľká časť skončí v spaľovni alebo na skládke komunálneho odpadu. Len nepatrná časť z nich skončí podľa odhadov v prírode. V počte sa bavíme síce o miliónoch, ale v pomere len o desatinkách percenta.
Kvôli desatinkám percenta ideme zavádzať systém, ktorý sa dotkne 99 percent fliaš, s ktorými už dnes nie je ten problém, že by končili v prírode. Spotrebiteľov budeme nútiť prenášať prázdny vzduch (lebo PET fľaša musí byť pri vrátení „nafúknutá“) do obchodu namiesto stlačenej PET do žltého kontajneru pod domom.
Výsledok bude, že PET fľaše sa predražia. Nehovorím, že sa zrúti svet, ale kladiem si otázku, či musíme prijímať ľúbivé zákony, ktoré nám predražujú život a zároveň problém nevyriešia. A nezabúdajme na ostatný plastový odpad, ktorý sa dnes triedi. Napríklad v Nemecku kleslo množstvo OSTATNÉHO vytriedeného plastového odpadu o viac ako desatinu. Časť ľudí jednoducho keď obaly začali vracať, sa triedením prestali zaoberať.
To, čo naozaj má zmysel, je dôsledne pokračovať v triedení odpadu. Ten nezahŕňa len PET fľaše, ale aj papier, igelitky, jogurtové poháre a množstvo iných vecí. Do triedenia bolo investovaných desiatky miliónov eur, tento systém má svoje preukázateľné výsledky a podiel vytriedeného odpadu rastie. Namiesto ďalších desiatok miliónov, ktoré spotrebitelia teraz „investujú“ do zálohovania, by bolo omnoho rozumnejšie pokračovať v rozvoji triedenia odpadu.
